Ľudia, nehašterme sa kvôli jedlu

Autor: Monika Mareková | 4.1.2017 o 17:33 | Karma článku: 3,30 | Prečítané:  849x

Ako je možné, že tak prirodzená a pekná súčasť života ako jedlo, častokrát rozpútava veľmi nepríjemné debaty?

Mnohé blogy a portály prinášajúce informácie o výžive neraz zdobia „výživné“ výmeny názorov komentujúcich v príspevkoch. Strhnú sa napínavé slovné bitky, ktoré by snáď aj poriadatelia svetových majstrovstiev v slovnom wrestlingu mohli závidieť. „Nutričná-výživová agresia“ – takto pomenúvam jav, kedy sa ľudia vedia kvôli výžive pohádať do špiku kosti.

Prečo sa ľudia natoľko impulzívne hašteria kvôli jedlu? Kvôli lepku, mlieku, (super)potravinám, vegánstvu, biopotravinám, éčkam …

Veď nejde o život (alebo áno?).

Dlho som verila, že ľudia jednoducho radi virtuálne zapárajú. Milujú škandály a senzácie. Preferujú hodiť sa do anonymného internetového ringu plnou parou. Navyše kombinácia vlastnej skúsenosti a prístupu k širokej škále (dez)informácií na internete stavia do pozície experta (nielen) na výživu prakticky kohoľvek. Neskôr som si uvedomila, že hašterenie vo výžive skrýva viac než len chuť vyventilovať virtuálne emócie alebo ego. Jedlo je bytostne späté s našim životom – u každého jedinečnýcm spôsobom.

Človek bezprostredne po narodení inštinktívne skúma svoje okolie ústami- príjem potravy patrí medzi najprvotnejšie a najintenzívnejšie podnety prvých dní života. Ďalej  jedlo spája centrálne body výchovy a budovania vzťahu s okolím („Otvor ústa, priletí lietadielko“), formuje vzťah k autoritám a spoločenskému usporiadaniu sveta („Ak budeš dobrý/á, Mikuláš Ti donesie niečo sladké“). Najneskôr v škôlke a škole zistíme, že „ovocie a zeleninka je zdravá“, až príde obdobie teenagerského experimentálneho samotrucovania a mrkva v ruke prestáva byť natoľko cool ako hamburger a cola známej značky.

Oblasť, miesto, kultúrne alebo ideologické zázemie bezprostredne určuje preferencie a vnímanie vzťahu k jedlu. Aké bude obľúbené jedlo dieťaťa, ktoré sa narodí ako jedináčik v typickej „american style“ family a naopak dieťaťa, ktoré prichádza na svet ako ôsmy súrodenec z desiatich v chudobnej africkej dedinke?

Prečo nás informácie o jedle vedia často vytočiť?Prečo nás informácie o jedle vedia často vytočiť? (Autor: Pexels, zverejnené pod licenciou CC0)

S jedlom sa tešíme (svadby, oslavy, výročia), s jedlom smútime (smútočné hostiny, chladničkové depky). Odmietnutie priateľsky ponúkaného jedla na návšteve je považované na neúctivé (u babičiek a starých mamiek to hraničí so škandálom:-)). Výživa vystihuje spoločenské postavenie („Ústrice majú vyšší spoločenský status než bryndzové halušky“ – Nepovedal ešte nikdy žiaden Slovák) :)

Výživu spájame s emóciami („Som nervózny, žalúdok mám ako na vode“), imidžom („Dám si zelené smoothie), medziľudskými vzťahmi („Fero, zájdeme po práci na jedno pivo?“), fyzickým-zdravotným stavom („Toto nemôžem, mám cukrovku“), aktuálnym miestom („To je horúčava, potrebujem nanuk!“), médiami („Prečítajte si náš diétny špeciál a schudnite 5 kíl za týždeň“), genetickými predispozíciami („Máme to v rodine“), spoločenským prežívaním („Chceme na vianoce kapra, alebo tresku?“), ekonomickýcm statusom („Dal/a by som si, ale je to príliš drahé“)…

Ľudia majú jednoducho prirodzený nárok hodnotiť výživu z pohľadu svojich zážitkov, vedomostí a pocitov. Voči tomu nemožno veľa namietať a nech reči o „počúvaní signálov svojho tela“ znejú akokoľvek „ezotericky“, majú v prežívaní každého človeka svoje pevné miesto.

Problém nastáva vo chvíli, kedy sa snažíme posunúť vlastné zážitky a vlastnú skúsenosť do roviny všeobecne platných odporúčaní.(„U mňa – mojej manželky, svokry, kamarátky … to fungovalo, preto to zákonite, bez výnimky musí fungovať aj u ďalších ľudí“). Práve pretláčanie osobných skúseností/presvedčenia a emócií možno spôsobuje hádky. Občas býva náročné určiť, pokiaľ ešte siaha liberálnosť názoru a kde už začína šírenie „dojmológie“, strachu a prekrúcanie elementárnych vedeckých faktov.

Výživa ako predmet spoločenského debatenia býva preto často na míle vzdialená od objektívnej, fundovanej vedy o výžive. („Pcha, jaká veda …  a môj dedo celý život fajku zajedal slaninou a stovky sa dožil“… nepríde Vám to povedomé?:-))

Napriek tomu ..

Nebuďme na seba zlí, učme sa rozumne diskutovať. Egoistické argumety a nadávky sú ako kamenné steny – nikam neposúvajú. Argumenty založené na širokom  pohľade a tolerancii otvárajú nové možnosti. Možno sa nezhodneme na všetkom (ani nemusíme), ale aspoň nebudeme zatrpknuto stáť na jednom mieste.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Aj Bratislava má svoju Hlávkovú. Za kritiku parkovania referentku čakala šikana

Čím viac Zuzana Aufrichtová upozorňovala na chyby v návrhu parkovacej politiky, tým viac problémov v práci mala.

SVET

Trump pokračuje v kampani. Útočí, rozdeľuje a izoluje

Prvý Trumpov prejav vo funkcii prezidenta sa podobal na tie, ktoré prednášal ešte pred voľbami.


Už ste čítali?