Palmový olej - požehnanie, alebo prekliatie našich potravín?

Autor: Monika Mareková | 2.1.2017 o 9:18 | (upravené 4.1.2017 o 17:39) Karma článku: 8,18 | Prečítané:  2747x

Palmový olej – jedna z globálne najkontroverznejších, najsľubnejších a najtajomnejších komodít súčasnosti, neprestáva rozpútavať pálčivé debaty na úrovni zdravia a prevencie, ale aj politiky a ekológie.  

Článok ozrejmí, odkiaľ sa palmový olej čoby exotická plodina vôbec vzal, prečo sa nachádza v toľkých produktoch vrátane „tradičných“ pochúťok na kroré si naše staré mamy vystačili s masťou a prečo sa ho bojíme čoby srdcovocievneho predátora (pričom si toľké odsúdenie možno vôbec nezaslúži).

Ruku na srdce a nákupný vozík… Plodinu na obrázku väčšina z Vás v obchode nikdy nevidela.

Plody palmy olejnejPlody palmy olejnej (Autor: Tafilah Yusof, zverejnené pod licenciou CC0)

Napriek tomu (upravený) olej z prenádherne sýtooranžového plodu palmy olejnej (Elaeis Guineensis- grécky „elaion“ – olej) tvorí nespočetné množstvo produktov. Preskúmajme zloženia potravín, zvlášť tých trvanlivých. Palmový olej nás určite neminie v trvanlivom i čerstvom pečive, cukríkoch, bonbónoch, koláčoch, napodobeninách syra a smotany z rastlinného tuku, chipsoch, lacnej čolokáde, margarínoch, koláčikoch, keksíkoch, krekrách, mrazených pokrmoch, zmrzline, instantných výrobkoch, bujónoch, popcorne do mikrovlnky, lacných orieškových maslách, keksíkoch a orieškoch s polevou, napodobeninách sušeného mlieka a smotany, šalátových dresingoch….

Aby toho nebolo málo, pridajme biopalivá a celú radu kozmetických výrobkov, kde v zložení síce nenájdeme priamo deklarovaný palmový olej, zato však látky, získavané z palmového oleja.

WWF napríklad vydala nasledujúci zoznam maskovacích pomenovaní zložiek pravdepodobne pozostávajúcich z (derivátov) palmového oleja v anglickom jazyku:

Vegetable Oil, Vegetable Fat, Palm Kernel, Palm Kernel Oil, Palm Fruit Oil, Palmate, Palmitate, Palmolein, Glyceryl, Stearate, Stearic Acid, Elaeis Guineensis, Palmitic Acid, Palm Stearine, Palmitoyl Oxostearamide, Palmitoyl Tetrapeptide-3, Sodium Laureth Sulfate, Sodium Lauryl Sulfate, Sodium Kernelate, Sodium Palm Kernelate, Sodium Lauryl Lactylate/Sulphate, Hyrated Palm Glycerides, Etyl Palmitate, Octyl Palmitate, Palmityl Alcohol

Palmový olej nie je žiadny nováčik na scéne. Používa sa u nás roky rokúce, len bol v zložení potravín schovaný za názvom „rastlinný olej“, až prišlo Nariadenie Európskeho parlamentu č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom.

Zákon konkrétne hovorí, že rafinované tuky rastlinného pôvodu sa na obale môžu uvádzať ako „rastlinné tuky“, ale okamžite doplnené zoznamom označujúcim osobitý rastlinný pôvod, napr. sójový, slnečnicový, palmový … prípadne doplnené formulkou „v rôznych pomeroch“. Ďalej zákom ukladá povinnosť deklarovať u konkrétneho tuku úplnú alebo čiastočnú hydrogenáciu („stuženie“).

Víťazná cesta palmáča – kde sa vzal?

(nedočkavci a odporcovia dejepisu nech ráčia preskrolovať nižšie hneď na poznatky o zdravotných účinkoch podľa aktuálnych štúdií)

Málokto tuší, že Palmový olej dopomohol ľudstvu k mnohým prelomovým objavom. Spočiatku len pôvodným obyvateľom západnej a centálnej Afriky, odkiaľ palma olejná pôvodne pochádza. Nič nevyšlo po stáročia nazmar. Plod palmy olejnej sa varieval ako polievka/prívarok. Červený olej vo svojej nerafinovanej, „prírodnej“ forme slúžil ako medicínska masť i svetelné palivo. Palmové jadrá sa prihadzovali do ohňa nech lepšie horí, z palmových listov vznikali oplotenia, prístrešky a rybárske siete. Redbul a Colu si domorodci vynahrádzali miazgou mladých samčích palmových kvetov a keď sa zadarilo, fermentáciou vedeli vyrobiť víno, ocot i alkohol podobný ginu.

Prelom nastal v 16. storočí, kedy Európanov do oblastí západnej Afriky priviedol obchod s otrokmi. O palmový olej európania- Briti nejavili záujem až do roku 1807, kedy bolo otroctvo zrušené. Vybudovali medzičasom slušnú „ekonomickú platformu“, nuž niektorí britskí podnikavci rozpoznali v palmovom oleji potenciál a začali ho voziť na domovský kontinent. Spočiatku im nevoňal, ale s príchodom priemyselnej revolúcie nabral záujem o palmový olej na obrátkach.

Začnime mydlom. V skorých obdobiach 19. storočia prišiel istý pán Michael Eugéne Chevreul s veľkým objavom – oleje a tuky existujú vo forme triacyglycerolov a v procese saponifikácie (hydrolýzy, zmydeľňovania) tvoria mastné kyseliny v kombinácii so zásadou soli-mydlá schopné viazať čiatočky špiny. A že sa im to vtedy náramne hodilo. Urbanizácia – sťahovanie ľudí do miest- prebiehala v plnom prúde. O pot, mastné usadeniny na strojoch, prach, špinu a sadze nebola núdza. Mydlo šlo na dračku- Import palmového oleja stúpal:

1807 – okolo 200 ton -1850 – 39 000 ton -koncom 19. storočia – 45 000 ton.

Obrie importné čísla nemalo na svedomí iba mydlo. Pred vyvinutím minerálnych olejov sa veľké množstvá palmového oleja využívali k premazávaniu osí želežničných vagónov. Začala výroba stearínových sviečok nahradzujúcich pôvodné nestabilné, mäkké a čmúdiace z hovädzieho loja.

1848 boli darované 4 olejové palmičky botanickej záhrade na Jáve a odtiaľ sa dostali na Sumatru a rozsiahlych oblastí Malajzie, odkiaľ dnes pochádza tretina svetovej produkcie. Medzi ďalšie krajiny produkujúce palmový olej patrí Nigéria, Thajsko, Kolumbia, Papua Nová Guinea, Pobrežie slonoviny, India a Brazília.

Toľko k „nejedlým“ historickým aplikáciám palmového oleja.

Margarín – od tajomnej perly po umelohmotný kelímok

Už spomínaný pán Cherveul nepoľavil vo vedeckom bádaní a túžil zistiť, z čoho sa palmový olej presne skladá. Objavil v ňom novú mastnú kyselinu a nazval ju „margarine“ – margarínová, lebo jej draselná soľ mala perlovitý zjav (gr. margarites – perla). Neskôr vysvitlo, že kyselina margarínová je v skutočnosti zmesou dvoch nasýtených mastných kyselín – stearovej a inej, vtedy neznámej palmitovej (ako „palma“). Pojem margarine sa však etabloval i vďaka tomu, že francúzsky panovník Napoleon tretí svojich verných vedcov poveril neľahkou úlohou: vymyslieť lacnú náhradu masla pre pribúdajúce mestské obyvateľstvo a armádu.

V roku 1874 prišiel Hippolyte Mége Mouriés s prvým produktom menom Margarine Mouriés – zmesou výťažku hovädzích obličiek, nakrájaných hovädzích vemien, mlieka a vody – lebo veril, že maslo sa tvorí „fyziologickou cestou“ obličky-vemeno. Stroje pre lúskanie palmového jadra a objav technológie stužovania rastlinných tukov popohnali „margaríny“ až do dnešnej podoby. Hneď začiatkom 20. storočia sa palmojadrový olej používal ako lacnejšia náhrada drahšieho kakaového masla (HA! tak vidíte, že už za čias našich prababičiek to nebolo po kostolnom poriadku).

K dnešku je palmáč The Number One. Na jednotku plochy produkuje 10 krát viac výnosov než akákoľvek iná olejnatá plodina – palmový olej je najpoužívanejším tukom na svete (ca. 30% globálnej produkcie) – spotrebná tendencia: stúpajúca. Nielen kvôli potrebe lacných potravín a kozmetiky, ale aj zvýšenému záujmu o biopalivá.

85% svetovej produkcie palmového oleja sa používa pre potravinárske účely.

Palmový olej – zloženie, účinky na zdravie

Palma olejná produkuje dva druhy oleja – palmový z mezokarpu (červenej dužiny plodu) a endokarpu (jadra).

Palmojadrový olej (zo semena) pozostáva z 85% z nasýtených mastných kyselín, prevažne kyseliny laurovej (50%) a myristovej (15%), palmitovej (10%), olejovej (15%) a linolovej (3%).

Metódou suchej alebo mokrej extrakcie sa z mezokarpu získava červený palmový olej- takpovediac „panenská nerafinovaná varianta“. Plod palmy olejnej sa nelisuje za studena ale miernym povarením alebo sparením a centrifugáciou. Takto pripravený palmový olej obsahuje celú plejádu prospešných látok: je najbohatším zdrojom karotenoidov (prekurzorov Vitamínu A – 15 krát viac retinol ekvivalentov než mrkva) 500-700ppm, tokoferolov a tokotrienolov (Vitamínu E) 600-1200 ppm, prispievajúcich k oxidačnej stabilite oleja, a vykazujúcich fyziologické účinky v eliminácii reaktívnych foriem kyslíka zohrávajúcich úlohu v procese starnutia, vzniku srdcovocievnych a nádorových ochorení. Okrem vitamínov sú zastúpené i fytochemikálie ako b-sistosterol (300–620 ppm), skvalén (250–800 ppm), koenzým Q (10–80 ppm), polyfenoly (40–70 ppm) a lecitín (20–100 ppm).

Z hľadiska zloženia mastných kyselín vyniká zaujímavým priemerným zastúpením:

  • Nasýtených mastných kyselín ( 50%), z toho prevažne kyselina palmitová 44% a menšie množstvo steárovej 5%
  • Mononenasýtených  mastných kyselín (40%), z toho prevažne kyselina olejová
  • Polynenasýtených  mastných kyselín (10%), hlavne kyselina linolová

Vskutku jedinečné zloženie – nasýtené a nenasýtené mastné kyseliny stoja v pomere ca. 1:1, palmový olej má prirodzene polotuhú konzistenciu.

Práve vďaka veľmi priaznivému zastúpeniu mononenasátenej kyseliny olejovej bol palmový olej v niektorých štúdiách priaznivo označený za rovnocenný napr. oleju olivovému v prípade užívania u ľudí majúcich hladinu krvného cholesterolu v norme. Na druhej strane sa toto tvrdenie vylučuje so skutočnosťou, že palmový olej tvorí z polovice tak obávaná – aterogénna kyselina palmitová.

Možným vysvetlením pre tento úkaz je tzv. sn-2 hypotéza ktorá hovorí, že kyselina palmitová sa v molekulách triacyglycerolov palmového oleja vyskytuje na pozícii Sn-1 a sn-3. Pozíciu „v strede“ na sn-2 zaberá sôr kyselina olejová (U živočíšnych tukov je to  naopak- tam pozíciu sn-2 zaberá skôr nasýtená kyselina, palmitová alebo stearová). Pankreatické lipázy štiepia triacylglyceroly palmového oleja na 2,3-diacyglycerol a následne monoacylglycerol plus dve voľné mastné kyseliny. Monoacyglycerol slúži na tvorbu triacyglycerolov de novo a voľné mastné kyseliny majú skôr tendenciu tvoriť mydlá s iontmi vápnika a horčíka, vylúčené stolicou. Všeobecne sú mastné kyseliny na sn-2 pozícii transportované do pečene namiesto extrahepatálnych tkanív a preto ovplyvňujú LDL metabolizmus.

Ak ste sa práve stratili, zopakujem jednoducho:

Obávaná kyselina palmitová sa v palmovom oleji viaže s ďalšími molekulami jedinečným spôsobom, ktorý umožňuje tráviacim enzýmom „nakusnúť“ ju len v určitých miestach tak šikovne, že „dobrä“ kyselina olejová má vyššiu šancu byť využitá v organizme, zatiaľ čo „zlá“ kyselina palmitová získava skôr vstupenku do záchodovej misy.

Podľa k dnešku dostupných štúdií, ktorých rozhodne budeme k téme „palmový olej“ potrebovať viac, neexistuje žiadny jednoznačný dôkaz priameho vzťahu konzumácie palmového oleja a vzniku  srdcovocievnych ochorení – hlavne u  ľudí s hodnotami krvného cholesterolu v norme, kde príjem palmového oleja neprekračuje doporučenú dennú dávku pre nasýtené mastné kyseliny. Nepriaznivý efekt palmového oleja je pravdepeodobne závilý na dávke.

Fattore et.al. prevádzali metaanalýzu zaoberajúcu sa účinkom palmového oleja na spektrum krvných lipidov. Poukázali na skutočnosť, že učinok jednotlivých nasýtených mastných kyselín nebýva identický: kyseliny laurová a myristová zvyšujú frakcie cholesterolu viac než kyselina palmitová a kyselina palmitová zas viac než kyselina stearová.

Nahradením polynenasýtených a mononenasýtených mastných kyselín za palmový olej boli pozorované negatívne i pozitívne účinky, ale nezmenený pomer celkového cholesterolu a HDL, resp. pomeru LDL/HDL. Vzhľadom na nepriaznivé účinky – zvýšenia celkového cholesterolu a LDL sa ukázala špecifita veková ( u mladších ľudí vo veku do 30 rokov bolo zaznamenaných menej negatívnych prejavov) a taktiež už spomínaný celkový denný príjem – nízkotukové stravovacie režimy mali na lipidové spektrum menej nepriaznivý vplyv.

Náhrada palmového oleja za trans-mastné kyseliny sa vzhľadom na všetky rizikové parametre lipidového spektra vo vzťahu ku kardiovaskulárnym ochoreniam ukázala ako priaznivá, čo koreluje s ďalšími štúdiami a zodpovedá pretrvávajúcemu trendu znižovania obsahu trans-mastných kyselín vo výrobkoch pomocou nových technologických postupov alebo použitím bezpečnejších, prirodzene tuhých tukov (napríklad kokosového, palmového, palmojadrového alebo upravených interesterifikáciou – k tej neskôr)

Štúdie vzťahu palmového oleja, srdcovocievnych a nádorových ochorení zostávajú nejednoznačné  z praktických dôvodov:

  • extrémne rozdiely a rozmanitosť individuálneho príjmu mastných kyselín zo stravy
  •  rozdiely v selektívnych kritériách zaradenia probandov do štúdií –  nepresná metodika alebo mimovýskumné záujmy (napr. Malaysian Palm Oil Board, vedúci zástupca pestovateľov palmy olejnej v Malajzii pravdepodobne v štúdiách uprednostäuje mladších, normocholesterolemických ľudí)
  •  heterogenita študovaných populácií – štúdie z Ázie (financované prevažne MPOB) dopadli lepšie než Európske a tie z USA aj kvôli kultúrnym stravovacím rozdielom – ázijská kuchyňa je tradične chudobenšia na zastúpenie tukov než  „western diet“. Kasteloot et.al. stanovoval lipidové spektrum u 542 dospelých Nigeríjčanov používajúcich na varenie v rámci celkovo nízkotukovej stravy jedine palmový olej. Ich hladiny celkového cholesterolu boli priaznivejšie než priemerné hodnoty u čiernych alebo bielych obyvateľov západných štátov.
  •  ďalšie (patologické) zmeny ovplyvňujúce metabolizmus tukov – kyselina palmitová sa syntetizuje i fyziologicky de novo z nadbytočného príjmu sacharidov alebo alkoholu, patologické zmeny sa môžu vyskytovať u nádorových ochorení
  •  široké spektrum skúmaných vekových kategórií
  •  nedostatok pozornosti voči ďalším diétnym a nediétnym faktorom, napríklad príjmu vlákniny, sterolov/stanolov, polyfenolov, vápnika…
  • otázka priemyselnej a kulinárskej úpravy palmového oleja – pri priemyselnej rafinácii pri vysokých teplotách dochádza k oxidačným poškodeniam a evidentným stratám tokoferolov, tokotrienolobv a karotenoidov. Prepálený palmový olej (napr. vyprážanie, pravidelná nadmerná konzumácia) má nepriaznivý vplyv na lipidové spektrum

Rafinácia palmového oleja

Nerafinovaný („panenský“) palmový olej disponuje výnimočne krikľavou, svietivo červenkastou farbou a veľmi výraznou chuťou. Nebyť rafinácie, musela by väščina potravín zniesť oranžové sfarbenie s prapodivným orieškovo-trávnatým „puchom“.

Priemysel potrebuje olej s nízkym obsahom voľných mastných kyselín a nečistôt, bez chuti a zápachu, tzv. RBD-olej – refined , bleached, deodorized (rafinovaný, bielený-zbavený sfarbenia a deodorizovaný – zbavený chuti a vône). Zachováva si pôvodnú štruktúru mastných kyselín ideálnu pre zapracovanie do produktov kde potrebujeme zachovať tvar a konzistenciu – ako u babičkinej maslovej torty v horúcom auguste. Prichádza žiaľ o podstatnú časť karotenoidov a vitamínu E. Existuje však i tzv. Carotino alebo Nutrolein Golden palm oil neutrálnej chuti a zápachu sýtočervenej farby vďaka špeciálnej technológii „vrátenia“ karotenoidov späť.

Potrebá potravinárskeho priemyslu nestačí jediná štruktúra – napríklad čokoláda sa musí dobre topiť na jazyku, ale nie v ruke a udržať tvar na policiach obchodov niekoľko mesiacov/rokov. Poleva na keksíku má dobre držať tvar bez lámania a byť zároveň dostatočne lahodná pre splynutie s krémom. Plnka do koláča musí vydržať aspoň dva dni tuhá v chladiacej vitríne, rožtek z lístkového cesta najlepšie chutí chrumkavý a nadýchaný, tuk v továrni na výrobu chipsov sa z ekonomických dôvodov nesmie rýchlo prepáliť a tuk v instantnej polievke zas vytvoriť pekné „oká“ bez hrudiek.

Malicherné drobnosti – zásadné pre celkovú senzorickú hodnotu výsledného produktu a dôvod, prečo sa palmový tuk upravuje-rafinuje predovšetkým v záujme pozmenenia bodu topenia alebo prepálenia, celkovej štruktúry-„tuhosti“ a ďalších technologicky významných parametrov, ktoré pre tento článok nebudú do podrobna rozobraté.

RBD palmový olej, čoby východzí produkt,  sa ďalej upravuje nasledovnými základnými postupmi za účelom pozmenenia štruktúry triacyglycerolov:

  • Frakcionácia – rozdelenie do dvoch a viac frakcií  s rôznym bodom topenia/prepálenia, u palmového oleja na olein a stearin. Olein (65-75%) obsahuje viac kyseliny olejovej – ideálny pre oleje na smaženie (vysoký bod prepálenia 230 st. Celsia) a do margarínov. Palmový stearin (30-35%) slúži napr. pri výrobe tukov na pečenie a rastlinnej náhrady masla (v Indii tzv. Vanaspati)
  • Interesterifikácia -frakcinovaný palmový olej sa môže (nemusí) ďalej interesterifikovať. Intereterifikácia znamená preusporiadanie pozícií mastných kyselín v rámci jednej alebo viacerých molekúl triacyglycerolov medzi sebou za účelom vzniku „nových“ tukov s požadovanými vlastnosťami. V metaanalýze od Fattore et. al. u palmového oleja s kyselinou palmitovou na pozícii sn-1,3 nahradenou interesterifikáciou pozmeneným palmovým olejom s kyselinou palmitovou na sn-2, neboli zistené žiadne zmeny hlavných ukazovateľov lipidového spektra. V tomto ohľade je však potrebná zvýšená opatrnosť nakoľko nemáme k dispozícii dostatok štúdií a niektorí autori poukazujú na skutočnosť, že táto technológia môže mať nepredvídateľné následky (napr. ovplyvnenie glukózového metabolizmu a imunitných funkcií) pri zvýšenom dennom príjme takto pozmenených tukov a vzhľadom na trend ich stúpajúceho používania v potravinách kvôli náhrade škodlivých čiastočne stužených tukov, resp. trans-mastných kyselín (tieto však môžu byť nahradené aj RBD palmovým olejom, záleží na konkrétnej aplikácii a možnostiach výrobcov).
  • Hydrogenácia – stužovanie. Potreby potravinárskeho priemyslu majú prednosť, pretože prirodzene daná polotuhá štruktúra palmového oleja niekedy nestačí. Pri nekvalitnej technológii čiastočného stužovania môžu vznikať trans-mastné kyseliny.
  • ďalej sa môžu rôzne frakcie palmového oleja za účelom dosiahnutia ideálnych vlastností miešať medzi sebou

Pozri:

INFOGRAFIKA TECHNOLOGICKÉHO SPRACOVANIA A VYUŽITIA FRAKCIÍ PALMOVÉHO A PALMOJADROVÉHO OLEJA V POTRAVINÁRSTVE v anglickom jazyku

Ekológia a palmový olej

Pozri:

INTERAKTÍVNA INFOGRAFIKA O PALMOVOM OLEJI A JEHO ENVIROMENTÁLNYCH DOPADOCH v anglickom jazyku

 

Záverom

Palmový olej ma veľa naučil – pripomína dramatickú ságu o „panenskej superpotravine“, ktorú predali do otroctva nemilosrdne sofistikovanému potravinovému priemyslu. Je to však i príbeh víťazstva nových  možností, ktoré nám dovoľujú používať oleje a tuky s optimálnymi technologickými a organoleptickými vlastnosťami.

Pýtam sa tých, ktorí tvrdia, že palmový olej je synonymom srdcovocievneho vraha:

  • „Škodí“ palmový olej, alebo nadmiera sacharidov, ďalších tukov, konzervačných látok, farbív…. (resp. nedostatok mikronutrientov a látok s ochranným účinkom) ktoré ho sprevádzajú v priemyselne spracovaných potravinách?
  • „Škodí“, lebo spotrebiteľ nevie, či jeho keksík obsahuje frakcinovanú, interesterifikovanú, alebo RBD formu palmového oleja a nik nevie, aké účinky takto pozmenený tuk vyvolá s prihliadnutím na celkovú životosprávu a stravovacie návyky?
  • Alebo „škodí“, lebo sa môže podieľať na celkovom zvýšenom prijme nasýtených tukov v zmiešanej, málo pestrej strave dnešnej „fastfoodovej“ rýchlej doby?

Jednoznačná odpoveď neexistuje.

Najjednoduchšia cesta von z palmovej šlamastiky je konzumovať čo najmenej potravín, u ktorých by nás vôbec mohli mátať podobné myšliienky. Jablko je jablko, zemiak je zemiak, vajíčko je vajíčko (a nik mu do jeho výživného žľtka nefušuje). Konzumovať tuky v čo najprvotnejšej podobe a primeranom množstve (voľné, nie viazané do produktov) bez nutnosti (výraznej) priemyselnej úpravy a nevystavovať akékoľvek tuky vysokým teplotám (nevysmážať, nepražiť príliš často).

Pozn. samozrejme, že i stĺkanie masla alebo lisovanie olivového oleja v závode je priemyselnou úpravou. Pre účely tohto článku sa priemyselnou úpravou rozumejú postupy, ktoré vedú k výraznej zmene chemickej štruktúry východzieho produktu alebo spracovanie do podoby, kde nie je možné okamžite rozpoznať jednotlivé východzie zložky.

Zníženie vysokého celkového diétneho príjmu tukov a nasýtených mastných kyselín zvlášť, zostáva naďalej predmetom početných diétnych odporúčaní vydanými odbornými spoločnosťami v záujme zníženia rizika vzniku srdcovocievnych chorôb, komplikácií spojených s obezitou a nádorových ochorení. Mnohé „oficiálne odborné výživové spoločností“ však pri tom cielene  ignorujú (alebo chcú ignorovať?), že väčšinu nekvalitných tukov a nasýtených mastných kyselín prijíma konzument dneška v priemyselne spracovaných potravinách. Peniaze až na prvom mieste.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Peter Sagan: Superstar made in Slovakia

Začínal na sestrinom bicykli, dnes zarába šesť miliónov ročne.

SVET

Minúta po minúte: Choďte a voľte, vyzval nemecký prezident

Schulz už odovzdal hlas, Merkelová pôjde k urnám poobede.


Už ste čítali?