Parazity - Fakty versus Fikcia

Autor: Monika Mareková | 28.1.2017 o 8:44 | (upravené 28.1.2017 o 9:45) Karma článku: 5,14 | Prečítané:  1966x

Parazity. Zrazu aktuálne nielen u domácich miláčikov, ale aj u ľudí. Všade sa hovorí o "zbavovaní tela parazitov". Čo je na tom pravdivé? Odpovedá Parazitologický ústav Slovenskej akadémie vied.  

Určite ste aj Vy počuli o parazitoch. Nie však v kožuchu domácich miláčikov. Do módy prišli znenazdajky parazity ľudské – a s „protiparazitárnymi i detoxikačnými“ kúrami sa rozrhlo vrece. Ani svet výživy sa trendu „parazitov“ nevyhol. Vznikli mnohé domnienky a fámy o tom, ako niektoré potraviny vyslovene podporujú, alebo naopak brzdia údajné „rozmnožovanie parazitov v našom tele“. Ponúka sa otázka, čo je nebezpečnejšie – samotné riziko nákazy parazitmi, alebo ľudia, ktorí chcú v záujme vytvárania zisku „parazitovať“ na našich peňaženkách pod rúškom strachu?

Dovolila som si osloviť tých najpovolanejších vo svojom obore – Parazitologický ústav Slovenskej akadémie vied. Som veľmi rada, že si napriek náročnému pracovnému tempu, výskumnej činnosti a konferenciám našli čas zodpovedať (pôvodne pre blog Fakty o výžive) nasledujúcu sériu otázok, ktoré by mal o parazitoch snáď poznať každý. Zvláštne poďakovanie patrí autorkám a recenzentkám interview: pani Mgr. Viktórii Čabanovej, pani MVDr. Martine Miterpákovej, PhD. a pani MVDr. Daniele Antolovej, PhD.. Parazitologický ústav pravidelne informuje o svojich aktivitách i na Facebookovej stránke „Parazity.sk“ – určite omrknite, ak Vás téma parazity zaujíma.

Ilustračný obrázokIlustračný obrázok (Eukalyptus, zverejnené pod licenciou CC0)

Z rôznych podivne alternatívnych zdrojov sa dozvedáme, že „každý má v sebe parazity“, resp. že väčšina svetovej populácie je nakazená parazitmi. Sú tieto tvrdenia opodstatnené? Existujú vôbec druhy parazitov, ktoré by „mohol mať každý človek“? Ako vyzerajú reálne štatistiky/údaje o nákaze človeka parazitmi na globálnej úrovni a tiež konkrétne na Slovensku?

Tvrdenie, že každý človek má v sebe parazity nie je pravdivé. Ak chceme vychádzať z celosvetových štatistík, musíme brať ohľad na to, že do týchto údajov sú započítané aj prípady z rozvojových krajín, kde je zdravotná starostlivosť ako aj hygiena na veľmi nízkej úrovni, preto údaje z týchto krajín štatistiky skresľujú. V zdravej európskej populácii je výskyt parazitov veľmi nízky, rovnako tomu je aj na Slovensku. Ako príklad môžeme uviesť giardiózu, ktorá sa vyskytuje u 2 – 4 % ľudí. Práve v rozvojových krajínách s nízkou hygienou je evidovaná až u 40 %. Medzi najčastejšie parazitárne ochorenie na Slovensku môžeme považovať giardiózu, pričom od roku 2003 až 2007 bola zaznamenaná v 501 prípadoch. Veľká časť populácie má v krvi prítomné protilátky proti toxoplazmóze (250 – 300 prípadov ročne), čo znamená, že sa dostali do kontaktu s parazitom, ale ochorenie u nich nemuselo vypuknúť. Toxoplazmóza predstavuje nebezpečenstvo hlavne pre tehotné ženy. Ďalšie parazitárne ochorenia sa vyskytujú ojedinele (Dorko et al. 2009).

Akú šancu/riziko má obyčajný slovenský občan (ktorý necestuje do exotických krajín), že sa v našich bežných podmienkach nakazí určitým parazitom? Máme rizikové skupiny obyvateľov s väčšou pravdepodobnosťou nákazy?

Medzi rizikové skupiny patria ľudia so slabými hygienickými návykmi. Umývanie rúk, umývanie potravín a tepelná úprava patria medzi najdôležitejšie preventívne opatrenia. Určitému riziku podliehajú aj ľudia pracujúci vo vonkajšom prostredí, kde sú vystavení ataku ektoparazitov, čiže kliešťov a komárov, ktoré sú vektormi (prenášačmi) rôznych patogénov (parazitárneho aj bakteriálneho pôvodu).

Môže sa človek nakaziť určitými druhmi parazitov na verejných miestach pri bežnom styku s verejnosťou – mestká doprava, čakárne, obchody … ?

Na verejných miestach hrozí hlavne fekálno-orálny prenos. Aj v tomto prípade však dostatočná hygiena výrazne znižuje riziko nakazenia.

(Pozn. fekálno-orálny prenos znamená, že sa jedinec nakazí prenosom parazita alebo iného patogénu ústnym - orálnym požitím výkalov, resp. nečistôt. Typickým príkladom môže byť dieťa, ktoré sa hrá v piesku znečistenom fekáliami zvierat a v zápale hry si nevedomky olizuje ruky.)

V súčasnosti čelíme migrácii rôznych národov a etnických skupín z exotických krajín na naše územie. Predstavuje migrácia riziko vzhľadom na pravdepodobnosť nákazy našich obyvateľov „exotickými druhmi parazitov“?

Každá migrácia väčšieho počtu jedincov, či už ľudí alebo zvierat, prináša so sebou riziká šírenia nepôvodných parazitov na nové územie. Je veľmi dôležité odlíšiť, odkiaľ tieto skupiny prichádzajú. Pokiaľ ide o krajiny s dobrou zdravotnou starostlivosťou a hygienou, takýto migranti nepredstavujú až také riziko, ako ľudia z krajín tretieho sveta, kde je situácia naozaj veľmi zlá. Pokiaľ migranti dostanú zdravotnú starostlivosť hostiteľských krajín, ktorá je na vysokej úrovni a budú dodržiavať hygienické návyky, nemusí byť situácia kritická. Napomôcť by mohla aj edukácia nových migrantov v oblasti hygieny a zdravia.

Ako je to s chovateľmi domácich zvierat, psov, mačiek a ďalších. Je pravda, že každý, kto má doma napríklad psíka, je automaticky nositeľom určitých parazitov?

Znova ide o nepravdivé tvrdenie. Chovatelia zvierat sú vystavení vo väčšej miere riziku nakazenia parazitárnym ochorením, avšak pri pravidelnej starostlivosti o svojho domáceho miláčika sa nemajú čoho obávať. Keďže zvieratá nemajú hygienické návyky ako ľudia, a tak nevedia zabrániť nakazeniu parazitom, z tohto dôvodu ich pravidelne odčervujeme. Chránime tým zdravie nie len našich zvierat, ale aj nás. Naopak človek, ktorý dodržuje hygienu nemá dôvod na pravidelné odčervovanie. Predpísaná liečba sa využíva až v prípadoch, keď bola prítomnosť parazita potvrdená laboratórnym vyšetrením a diagnóza stanovená lekárom.

Prečo sa parazity ako „škrkavka detská“ alebo „mrľa ľudská“ vyskytujú často v detskom veku? Alebo je to len ľudové presvedčenie a vyskytujú sa často aj u dospelých?

Tieto parazity sa naozaj častejšie vyskytujú u detí. Deti ešte nemajú dostatočne vyvinuté hygienické návyky a hlavne v detských kolektívoch (škôlky, školy, detské ihriská) sa tieto parazity rýchlo šíria. Ide hlavne o ochorenia spojené s fekálno-orálnym prenosom.

Alternatívne zdroje používajú „parazity“ ako opodstatnenie všetkých ochorení – od migrény, snáď až po onkologické ochorenia a osočujú odbornú verejnosť (lekárov) z toho, že „parazitom“ ako pomyslenej (či vymyslenej) príčine ochorení nevenujú pozornosť. Sú podľa Vás parazity naozaj podceňované odbornou verejnosťou?

Do určitej miery to môže tak vyzerať. Na obranu lekárov treba dodať, že parazitárne ochorenia spôsobujú toľko nešpecifických príznakov, že rozoznanie medzi parazitárnym a iným ochorením je naozaj nesmierne náročné. Na druhej strane sa vedomie o výskyte parazitárnych ochorení medzi humánnymi lekármi na Slovensku stále zvyšuje a môžeme predpokladať, že pravidelná edukácia prináša svoje výsledky. Parazity naozaj môžu spôsobovať mnoho závažných ochorení a preto ich v žiadnom prípade netreba podceňovať, avšak pripisovanie všetkých zdravotným problémov parazitom je extrémizmus.

Čo má človek podniknúť pri podozrení, že môže byť nakazený určitým parazitom?

Prvým krokom by mala byť návšteva lekára, ktorého môže požiadať o zaslanie vzorky na špecifické parazitologické vyšetrenie vybrané na základe klinických príznakov pacienta. Ak však u lekára nepochodí a je presvedčený o nákaze, môže kontaktovať akreditovatované parazitologické pracovisko aj sám. Odporúčame len laboratórne pracoviská akreditované ministerstvom zdravotníctva, pretože používajú štandardizované a osvedčené diagnostické metódy. Na Slovensku sem patrí niekoľko komerčných laboratórií, ako aj naše pracovisko.

Aké riziká sú spojené s užívaním rôznych antiparazitárnych preparátov dostupných objednaním z neoverených firiem na internete? Aké riziká plynú pre človeka z užívania antiparazitík pre zvieratá?

Síce „odčervovanie“ ľudí momentálne patrí medzi moderné záležitosti, človek sa v žiadnom prípade odčervovať nemá. Vďaka nášmu vyvinutému sociálnemu správaniu a schopnosti naučiť sa udržiavať hygienu, stačí dodržiavať základné pravidlá ako umývanie rúk, potravín a tepelné spracovanie mäsa, ktoré napomáhajú znížiť riziko nákazy na minimum. Ako som spomínala vyššie, zvieratá tieto vlastnosti nemajú a práve preto ich odčervujeme. Bežný občan si ruky umýva, neváľa sa v zdochlinách a neolizuje exkrementy, ako to s obľubou robia naše domáce zvieratká, preto nepotrebuje preventívne užívanie žiadnych antihelmintík:-). Nakazený pacient užíva predpísanú špecifickú liečbu na základe diagnózy. Aby som to vysvetlila, na liečbu parazitárnych ochorení neexistujú žiadne širokospektrálne antihelmintiká. Lekár vďaka laboratórnemu vyšetreniu vie, aký druh parazita ochorenie spôsobil a na jeho základe vypíše konkrétny preparát a dávkovanie. Toto je veľmi zásadný krok. Ak sa podá nesprávny preparát alebo zlé dávkovanie, celá liečba môže byť neúspešná. Práve preto nevkladám veľké nádaje do alternatívnych liečiteľov, ktorým tieto znalosti chýbajú. Liečenie parazitárnych ochorení nie je vôbec ľahká úloha, preto sa naozaj treba zveriť do rúk odborníkov. Pokiaľ ide o riziká pri užívaní antiparazitík pre zvieratá, tie sú naozaj veľmi veľké. Ľudia v žiadnom prípade nesmú užívať liečivá určené pre zvieratá. Aj keď sa to nezdá, naše organizmy nefungujú úplne rovnako a tak ako my môžeme poškodiť podávaním humánnych liekov našim zvieratám, aj my si môžeme spôsobiť závažné problémy pri užívaní veterinárnych liečiv. Napríklad pri odčervovacích prípravkoch ide o narušenie sliznice čreva vedúcej až k potrhaniu čriev, čo však je horšie, často ide aj o zlyhania pečene a obličiek, čo sa často prejaví až po dlhšej dobe. Pre mňa osobne je však naozaj najprekvapivejšie užívanie napr. prípravku Ivermectin. Ide o prípravok s tak závažnými vedľajšími účinkami, že v Európskej únii je možné jeho podávanie len u hovädzieho dobytka, pretože veterinárny lekári sa ho boja podávať aj psom, pre možný vznik trombóz. Pacient pri jeho užívaní musí dodržiavať kľud na lôžku. Alternatívny liečiteľ sa ho nebojí „predpísať“ ani 5 ročnému dieťaťu. Teraz sa však mnohí ohradia, že takéto preparáty užívajú už roky a zatiaľ sa im nič nestalo. Šťastím v neštastí je fakt, že zatiaľ „alternatívci“ objednávajú tieto prípravky z orientálnych krajín, ktoré vyrábajú falošné liečivá s minimom alebo žiadnou účinnou látkou. Čiže ide o predraženú tabletku bez účinku (placebo). Obavy vzbudzuje skôr predstava, že by sa im raz do rúk mohlo naozaj dostať pravé liečivo. Následky tejto neadekvátnej „liečby“ si nevieme ani predstaviť. Už len na doplnenie by som uviedla, že na Slovensku tieto prípravky dostanete len na predpis veterinárnym lekárom. Teda asi nemusím spomínať, koľko zákonov porušujú tieto osoby pri podávaní a predaji liečiv.

Aký máte názor na alternatívne-babské rady (napr. palina, klinček, mrkva) pri liečbe parazitárnych ochorení?

V liečivách sa často používajú rovnaké účinné látky ako obsahujú rastliny, akurát sú umelo syntetizované a presne dávkované. Proti prírodným liečivám nie je čo namietať, akurát treba dodať, že predávkovať sa je možné aj takýmito prípravkami, prípadne bylinami. Pre liečbu akútneho ochorenia je vhodné použiť skôr predpísané liečivá pod dozorom lekára, ale ako doplnok liečby môžu slúžiť aj tieto prírodné liečivá.

Aké je Vaše stanovisko k alternatívnej liečbe parazitov pomocou vedecky neschválených metód ako napr. „biorezonancia“?

Takéto metódy jednoznačne neodporúčame. Tento názor však nie je založený na predsudkoch voči iným diagnostickým metódam. Myslím, že nejeden parazitológ by vymenil niekoľkodňovú prácu pri diagnostike zložitými, vysokošpecifickými diagnostických metódami za jednoduchú, nenáročnú diagnostiku, kde by sme za pár minút prišli na všetky parazity v tele. Bohužiaľ, doteraz taká metóda neexistuje a biorezonancia nie je výnimkou. Za prvé, napriek rôznym informáciám, táto metóda nie je založená na základe žiadneho vedeckého výskumu. Vedecký výskum má rôzne atribúty a zrejme tým najdôležitejším je práve dokázanie výsledkov výskumu. Pri biorezonancii doteraz neboli jej výsledky dokázané, práve naopak boli vyvrátené. Pokiaľ ide o liečbu, český parazitológovia testovali prístroj využívaný pri biorezonancii vedeckými metódami na živých parazitoch, ktoré aj po viacerých impulzoch veselo žili ďalej a teda ich usmrtenie nebolo vôbec úspešné. Čo sa týka diagnostiky, na základe vlastných skúsenosti získaných pri diagnostike na našom pracovisku, doteraz ani u jedeného pacienta, u ktorého boli diagnostikované parazitárne ochorenia pomocou biorezonacie, nebola potvrdená prítomnosť žiadneho parazita. Na záver dodávam oficiálne vyjadrenie Slovenskej parazitologickej spoločnosti pri SAV a Ústavnej rady Parazitologického ústavu SAV:

Stanovisko k diagnostickým a terapeutickým metódam parazitárnych infekcií používaných v alternatívnej medicíne.Stanovisko k diagnostickým a terapeutickým metódam parazitárnych infekcií používaných v alternatívnej medicíne. (Parazitologický ústav Slovenskej akadémie vied)

Viktória Čabanová, Martina Miterpáková, Daniela Antolová – Parazitologický ústav SAV, Košice

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Peter Sagan: Superstar made in Slovakia

Začínal na sestrinom bicykli, dnes zarába šesť miliónov ročne.

SVET

Minúta po minúte: Choďte a voľte, vyzval nemecký prezident

Schulz už odovzdal hlas, Merkelová pôjde k urnám poobede.


Už ste čítali?